Ako sme tam traja stáli s otvorenými ústami ani sme si nevšimli,že za nami v kríkoch niečo šuchotalo.Všimli sme si to až keď sa niečo vyrútilo priamo na nás.Myslela som si že to bude nejaká šelma,veď v tomto lese bolo všetko možné.Ale keď tá vec začala erdžať všimla som si,že to je moja Calipso.Lenže niečo s ňou nebolo v poriadku!Stavala sa na zadné a vyzerala hrozne vystrašene.Po niekolkých pokusoch sa nám ju podarilo upokojiť aspoň tak,že ma poslúchala a nechala ma pohladkať ju.Keď sme našli Calipso nemalo zmysel sa na tom mieste ešte zdržiavať.Pohladom sme sa ešte rozlúčili s kamenným drakom a odišli sme.Cestu späť sme našli ľahko podla zlomených konárikov ale aj tak nám to trvalo asi polhodinu.Keď sme vyšli von s lesa už sa stmievalo ale Jade zavolala mame,že sa zdržia trochu dlhšie.Po tomto mini dobrodružstve sme boli všetci unavený tak sme sa zhodli,že zvyšok večera strávime v obývačke s misou popcornu a skvelím čajom mojej babičky.Pozerali sme komédiu až do nejakej pol desiatej ale potom už museli ísť Jade a Eddie domov.Keď odišli spomenula som si na magické miesto v lese.Ten drak musel byť hrozne starí a cez les neviedla žiadna cestička,takže sa k tomu drakovi nemohol nikto dostať.Záhadou preto bolo-ako je to možné,že ten drak vyzeral akoby ho každí deň niekto leštil a trhal z neho zelinu.Ako som takto rozmýšlala cestou do mojej izby zastavila som sa pri dverách knižnice.Občas som sem chodila keď si chceli turisti pozrieť nejaké zvláštne rukopisi alebo dejiny tohto domu ale inak som sem nechodila lebo sú tu len samé historické veci a to ja moc nemusím.Ale tento krát som spravila výnimku.Zobrala som si čaj a rozvalila som sa na velkom gauči ,ktorý stál pri malom stolíku na čítanie.Odložila som čaj na stolík a začala som pátrať o pôvode sochy
draka.Ale skutočne som netušila v akej knihe by som mala hladať.Začala som jednoducho v kronike nášho domu.Keď som tú knihu vybrala s police skoro ma prevrátila.Dotackala som sa s ňou až k stolíku a položila som ju naň.Začala som v nej listovať ale nič som NE-NA-ŠLA.Skúsila som iné knihy ale aj tak som neuspela.Až keď začali odbíjať starožitné hodiny uvedomila som si aká som unavená.No nič na hladanie som už nemala náladú.Asi po 159 krát som si prečítala legendu o drakovi a fénixovi.Znela takto:
Jedného dňa našli fénix a bieli drak žiarivú perlu,ktorá mala čarovnú moc.Všetky miesta,ktorých sa dotkla zazelenali a stali sa úrodnými.Královnej nebies sa tento krásny šperk zapáčil a ukradla ho.Fénix a Drak perlu zúfalo hladali až sa nakoniec dozvedeli kde zmizla.Nasledovala hádka s královnou nebies pri,ktorej sa perla skotúlala dolu na Zem.Na tom mieste kde dopadla vzniklo priezračné jazero.Drak a Fénix mali perlu tak radi,že dolu na zemi ju strážili a zaspali pri tom.Na mieste kde zaspal drak vznikla Dračia hora a tam kde spal fénix vznikol Fénixov pahorok.
A vtom mi niečo napadlo!V hale bola malá fontánka a na nej sedel Fénix s roztiahnutými krídlami.Mohlo by to znamenať,že simbolizuje Fénixov pahorok.Takže tá socha uprostred lesa by mohla simbolizovať Dračiu horu!!!.....TO BE CONTINUED...
Komentáre